Lítium ión
Lítium-iónové batérie sú rozdelené do dvoch kategórií: tekuté lítium-iónové batérie (LIB) a polymérové lítium-iónové batérie (PLB). Medzi nimi tekuté lítium-iónové batérie označujú sekundárne batérie so zlúčeninami vloženými do Li + ako kladné a záporné elektródy. Pozitívna elektróda využíva zlúčeniny lítia - oxid lítny, kobaltnatý a oxid lítno-mangánový a negatívna elektróda používa interkalačné zlúčeniny lítium-uhlík. Lítium-iónové batérie sú ideálnymi nosičmi energie pre vývoj 21. storočia vďaka ich vysokému prevádzkovému napätiu, malým rozmerom, nízkej hmotnosti, vysokej energii, bez pamäťového efektu, bez znečistenia, s nízkym samovybíjaním a dlhou životnosťou.
V roku 1992 spoločnosť Sony úspešne vyvinula lítium-iónové batérie. Jeho praktická aplikácia výrazne znížila hmotnosť a objem prenosných elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny a notebooky. Doba používania sa výrazne predlžuje. Keďže lítium-iónové batérie neobsahujú ťažké kovy kadmium, v porovnaní s nikel-kadmiovými batériami je znečistenie životného prostredia výrazne znížené.
Stále existuje znečistenie z lítiových batérií, ale je relatívne malé.
Jadrová fúzia
Výkonné lítiové batérie jadrovej fúzie sa tiež nazývajú atómové batérie, jadrové batérie, tríciové batérie a rádioizotopové generátory. Pojmy sa používajú na opis zariadenia, ktoré využíva energiu z rozpadu rádioaktívneho izotopu na výrobu elektriny. Podobne ako jadrové reaktory vyrábajú elektrinu z atómovej energie, líšia sa však tým, že nevyužívajú reťazovú reakciu. V porovnaní s inými batériami sú veľmi drahé, ale majú extrémne dlhú životnosť a vysokú hustotu energie, takže sa používajú predovšetkým na bezpilotnú prevádzku zariadení, ktoré musia byť prevádzkované po dlhú dobu, ako sú kozmické lode, kardiostimulátory, podvodné systémy a automatizované vedecko-výskumné stanice v odľahlých oblastiach sveta ako zdroj energie.